[MARINA CVETAEVA: INDICE] - [HOME]] - [CHI SIAMO] - [CONTRIBUTI] - [SPECIALI] - [GOSTEVAJA KNIGA] - [CONTATTI]

CVETAEVA, Marina Ivanovna (1892-1941) [prec.] [31] [succ.]

***

 

На што мне облака и степи

И вся подсолнечная ширь!

Я раб, свои взлюбивший цепи,

Благословляющий Сибирь.

 

Эй вы, обратные по трахту!

Поклон великим городам.

Свою застеночную шахту

За всю свободу не продам.

 

Поклон тебе, град Божий, Киев!

Поклон, престольная Москва!

Поклон, мои дела мирские!

Я сын, не помнящий родства...

 

Не встанет - любоваться рожью

Покойник, возлюбивший гроб.

Заворожил от света Божья

Меня верховный рудокоп.

 

3 мая 1921

 

***

 

Che m’importa le nuvole e le steppe,

E tutto quanto è steso sotto il sole!

Io son lo schiavo che le sue catene

Ha amato, e benedice la Siberia.

 

Ehi voi, che ritornate nella bolgia!

Salutatemi tanto le metropoli.

Non venderò il mio pozzo di torture,

Io, per nessuna libertà.

 

Saluti a te, città divina, Kiev!

Tanti saluti, Mosca capitale!

Saluti a voi, impegni miei mondani!

Io sono un figlio immemore dei suoi...

 

Non s’alzerà – per rimirar la segale

Il morto innamorato della tomba.

Mi portò via dal mondo del Signore,

Stregandomi, il supremo minatore.

 

3 maggio 1921

 

Traduzione dal russo di F. Gabbrielli.