[MARINA CVETAEVA: INDICE] - [HOME]] - [CHI SIAMO] - [CONTRIBUTI] - [SPECIALI] - [GOSTEVAJA KNIGA] - [CONTATTI]

IL CICLO "L'AMICA"
e altri versi - 11

CVETAEVA, Marina Ivanovna (1892-1941) [prec.] [27] [succ.]

14

 

Есть имена, как душные цветы,

И взгляды есть, как пляшущее пламя...

Есть темные извилистые рты

С глубокими и влажными углами.

 

Есть женщины. — Их волосы, как шлем,

Их веер пахнет гибельно и тонко.

Им тридцать лет. — Зачем тебе, зачем

Моя душа спартанского ребенка?

 

Вознесение, 1915

 

14

 

Ci sono nomi, come fiori grevi,

E sguardi — che come fiamme danzano...

Ci sono oscure pieghe della bocca

Con angoli umidi e profondi.

 

Ci sono donne — chiome come elmetti,

Il cui ventaglio odora di sottile – rovina.

Hanno trentanni. — Perché a te, perché,

L’anima mia di giovane spartano?

 

Ascensione, 1915

 

A partire da questa poesia il “tu” si alterna al “Voi”: l’amata ha perso l’identità: è una “memoria” vivente. Marina rimarrà “buona amica” di Sonja ancora per mesi (l’estate del ’15 la passeranno insieme a Koktebel’ e ai Monti Santi, presso Harkov), ma il mistero un tempo celato dietro quella fronte non l’attira più: con Donne potrebbe dire

For may I misse, when ere I crave,
If I know yet, what I would have.

Non solo di Sonja conosce passato e presente, ma ne prevede ormai il futuro:

15

 

Хочу у зеркала, где муть

И сон туманящий,

Я выпытать — куда Вам путь

И где пристанище.

 

Я вижу: мачта корабля,

И Вы — на палубе...

Вы — в дыме поезда... Поля

В вечерней жалобе —

 

Вечерние поля в росе,

Над ними — вороны...

— Благословляю Вас на все

Четыре стороны!

 

3 мая 1915

15

 

Voglio carpire nello specchio,

Dov’è la melma e l’annebbiante sogno,

— Da che parte Voi andrete, dove

Voi troverete asilo.

 

E vedo: un albero di nave,

E Voi — sul ponte...

Voi — nel fumo d’un treno... Campi

Nella tristezza della sera —

 

Campi, di sera, nella guazza,

E sui campi — cornacchie...

— Vi benedico, cara,

Urbi et orbi!

 

3 maggio 1915

 

Più che il destino dell’amica, si direbbe, povera Marina, che nello specchio intraveda il suo: il ritorno in Russia per mare, da Le Havre, la vaporiera per l’Asia Centrale, i desolati campi e le cornacchie di Elabug.

16

 

В первой любила ты

Первенство красоты,

Кудри с налетом хны,

Жалобный зов зурны,

 

Звон — под конем — кремня,

Стройный прыжок с коня,

И — в самоцветных зернах —

Два челночка узорных.

 

А во второй—другой-

Тонкую бровь дугой,

Шелковые ковры

Розовой Бухары,

 

Перстни по всей руке,

Родинку на щеке,

Вечный загар сквозь блонды

И полунощный Лондон.

 

Третья тебе была

Чем-то еще мила...

 

— Что от меня останется

В сердце твоем, странница?

 

14 июля 1915

 

16

 

Nella prima tu hai amato

Un primato di bellezza,

Ricci con una patina di henné,  

Il lagnoso richiamo della zurna,

 

Il suono —  a piedi — della selce,

L’agile balzo da cavallo,

E – di grani in pietre dure –

Due babbucce arabescate. [1]

 

Nella seconda — invece –

Il fine ciglio arcuato,

I tappeti di seta

Della rosea Buchara,

 

Gli anelli ad ogni dito della mano,

La voglia sulla guancia,

L’eterna abbronzatura tra i merletti

E la Londra by night. [2]

 

La terza ti fu cara

Per qualcosa di più ancora....

 

— Che resterà di me

Nel tuo cuore, pellegrina?

 

14 luglio 1915


[1] La prima “amica” (in questa specie di catalogo dongiovannesco) ha una passione per l’Oriente: si tinge i capelli con l’henné, suona la zurna (specie d’oboe a doppia ancia, tipico della musica ottomana) e calza babbucce arabescate di pietre dure. Due versi ermetici (che mi limito a tradurre alla lettera) alludono all’appartenenza dell’amica al genere delle “amazzoni”. Verosimile che Marina abbia avuto notizia di questi particolari dalla stessa Sonja.   

[2] Iraìda Karlovna Al’brecht,  elegante dama moscovita,  era stata a Londra con Sonja nel giugno 1914.  

 

Traduzione e note dal russo di F. Gabbrielli.